Keď sa musíte so svojou skoro dospelou (o desať dní bude mať osemnásť)dcérou rozprávať o tom, že vám nerobí radosť. Že nevládzete a už ju ďalej nevládzete podporovať, pretože vaša životná energia je už vyčerpaná a ona sa Vás opýta čo sa vám stalo ? Veď vy ste matka ktorá stále bola a myslí si že stále budete no vaša životná energia je už fuč !!! A ona to stále nechápe??? Prečo veď už milión krát jej všetko prešlo milión krát ste jej odpustili milión krát ste jej pomohli. Veď to sa od vás očakáva to musíte robiť celý život to je predsa jasné. No vy už nevládzete už ste na dne so silami nevládzete ráno už ani vstať, pretože všetku vašu životnú energiu už tento „citový upír“ vycical. A idete ďalej lebo musíte.
Dcéra si v zúfalstve vybehne von na balkón pofajčiť (vie že mám na to nervy, že fajčí) a vráti sa späť, sadne si a povie či sa jej nechcem ospravedlniť?!?! No a keď jej všetko znova vysvetlite a čakáte že to už pochopí a ona sa vám ospravedlní nestane sa tak. Je s toho smutná a povie vám že to ste jej povedať nemali. Ale vy už nevládzete a musíte to zo seba dať. Poviete jej že sa za ňu
hanbíte nemáte z nej radosť pretože už tretiu strednú školu skúša a vy sa bojíte že po prvých dvoch týždňoch zase začne blicovať. A znova budete prežívať len žiaľ a hanbu a budete mat o ňu starosť. Pretože sa v živote nevie prispôsobiť a zariadiť podľa ostatných. A potom si položíte otázku či nevie alebo nechce? Veď nedávno vám povedala že ona od vás neodíde nechce pretože doma má full servis mama nakúpi, operie, ožehlí, uprace, navarí dá peniaze pomôže podrží… no a vtedy vám to dôjde veď ona sa len chce mať dobre ale to že vy sa máte zle a už vás takýto život nebaví je v poriadku veď to ju netrápi. Potom v izbe zavolá svojej starej mame mojej mame aká som na ňu „ZLÁ“.
Stará mama vám hneď volá no vy to odignorujete. Načo to zodvihnúť veď aj tak by vám povedala len to iste „si matka aj v dobrom aj v zlom“ ! veľmi dobre si pamätám ako vychovávala mňa a aká bola na mňa prísna. Preto mi jej slová znejú príliš ironicky. Po chvíli príde dieťa a chce od vás znova niečo najradšej by ste ušli. Mami ty mi musíš povedať čo ti vadí čo odo mňa chceš. Tak po ixtý krát poviete, že už sa vám nechce a nebudete sa opakovať. Veď celý jej život ste jej hovorili čo sa smie a čo nie a ako sa má správať a čo má kedy robiť. Myslím si že 18 rokov vysvetľovania a vychovávania stačilo, a to len preto lebo mam pri tom pocit ako keby som“ hrach o stenu hádzala“.
