Už len to slovo znie desivo no a život s touto chorobou je na dlho. Preto som sa rozhodla podeliť sa s vami o skúsenosti poznatky a priebeh liečby. (mimochodom ja verím že sa vyliečim). Na internete som si o tejto chorobe prečítala mnoho, viac ako mi povedal lekár aj keď sa snažil bolo to veľmi málo. A to nehovorím o tom lekárovi, ktorý mi robil sono , ten sa so mnou o ničom nebavil. Pozrel sa niečo napísal niečo povedal svojim žiakom(mimochodom už to sono vyšetrenie je nepríjemné a ešte sa na vás prizerajú ďalší budúci lekári nič moc ), no očakávam asi priveľa od lekára ktorý by mi po vyšetrení mal niečo povedať je to ok je to zlé musíte ….. Asi áno.
Ako sa to začalo?
Počas celého menštruačného cyklu som sa cítila ako keby som mal PMS. Na začiatku týždeň pre menštruáciou som sa cítila nafúknutá a myslela som si že je to z niečoho čo som zjedla. No nebolo toho čo by som jedla každý deň a tak som začala jesť lieky proti plynatosti. Neskôr som mala pocit nafúknutia dva týždne pred menštruáciou a na konci keď som už utekala k lekárovi som bola nafúknutá stále nezaberalo nič ani čaj ani lieky a ani minerálka. Ďalší príznak psychická nepohoda prešla až k depresii tiež sa to stupňovalo. Bola som uzlík nervov. Plač pre nič za nič. V práci, v MHD, v obchode, doma či pri venčení psa. No hrozné. Príznak číslo tri opuch, celého tela. Tiež to gradovalo, až som mala o sedem kíl viac(podotýkam behom pol roka a prácu som mala fyzicky namáhavú). A po štvrté menštruácia z mesiaca na mesiac silnejšie krvácanie, pred menštruáciou tzv. špinenie po menštruácii tiež takže prakticky predlžené krvácanie na týždeň a pol(a to som mala max5 dní a ani ma nikdy riadne brucho nebolelo a krvácanie som mala veľmi slabé). Bolesti tiež trvali dlhšie a boli silnejšie, a to sme sa s manželom pokúšali o potomka. A keď mi meškala menštruácia myslela som si že som tehotná. A ešte jeden príznak tiež mi skôr pripomínal tehotenstvo, bolo mi často na zvracanie. Takže keď už som sama zo sebou nevedela vydržať a počas menštruácie mi bolo tak že som myslela že umriem, vybrala som sa konečne k lekárovi. Lekár na svojom sone nič nevidel pretože som bola tak nafúknutá ako keby som bola v 4 mesiaci tehotenstva. Poslal ma na sono do nemocnice. K vyšetreniu v nemocnici už chcem len dodať že som naň čakala ďalší mesiac, kedy sa mi zase prihoršilo. Vrátila som sa k svojmu lekárovi s papierom a fotkou zo sona . lekár sa ma pýta čo vám povedali po vyšetrení. Keď som mu povedala že nič dlho rozmýšľal čo so mnou. Nakoniec zavolal nejakému priateľovi na telefón a po konzultácii mi predpísal hormonálnu liečbu, ktorú som si musela skonzultovať s internistom pretože som bola tesne po operácii kŕčových žíl. Našťastie mi ich povolil bez akého koľ vek rizika.
Tak toľko na začiatok.
