Tí čo ma poznáte viete, že na tieto „kostolné“ veci nie som. No fakt neviem ako som sa tam ocitla, ale bola som tam. Pri tomto nádhernom kostole som bola už veľa krát no ešte nikdy nie až vo vnútri a ešte v tak výnimočný deň. Bolo to na polnočnú omšu na štedrí deň. Kresťania by ma isto opravili, je to deň narodenia pána. Úprimne sa v týchto veciach príliš neorientujem no zvedavosť ma donútila ísť sa pozrieť na ten skvost.
Svätojánsky kostol – Kostol sv. Jána nachádzajúci sa pod Krahuľami, kde občas chodím za zimnými radovánkami, pochádza z 13. storočia a v blízkosti sú aj Kremnickí Bane. Ako je možné, že tento kostol stojí uprostred lúk nie je dodnes úplne presne známe. Tradujú sa o ňom množstvá povestí. Vraj bol postavený na tomto mieste preto, aby žiadna z okolitých 6 obcí nebola znevýhodnená, keďže mal slúžiť nielen veriacim jednej obce. Zaujímavosťou v kremnickej oblastí je geografický Stred Európy. Balvan sa nachádza pri západnom múre kostola. Na pamätníku sú osadené tabuľky, pripomínajúce historické medzníky Slovenska: prijatie Ústavy SR, Vyhlásenie Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993.
Nebudeme sa predsa ako iní dohadovať či je stred Európy inde ako na Slovensku tu v tom máme jasno je to Svätojánsky kostol pri Krahuliach a hotovo 🙂 A ak nie je skutočným tak je aspoň symbolickým stredom Európy a vedie popri ňom aj Cesta hrdinov SNP, čiže z hľadiska histórie príjemné pamiatka. Gotický kostol svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 13. storočí uprostred lúk ako si sa mohol dozvedieť už vyššie no teraz ti prezradím, že symbolický stred Európy je vo výške 859 m n.m v Kremnických vrchoch. To ti možno ešte nikto nepovedal. Nepíšem ti to však preto aby sme sa naťahovali ako malé deti o tom či to vieš alebo nevieš. Jednoducho a na rovinu ti poviem ešte pár informácií 🙂
Jednou z ďalších zaujímavostí je, že zo strechy kostola tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Toto som ani ja netušila pôjdem si to veru pozrieť. Neďaleko kostola je aj najväčší bod chotára skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m. Vedľa kostola je postavený kláštor, ktorý v súčasnosti obývajú kapucíni starajúci sa o kostol a tiež robia aj omše a podľa toho čo som zažila na tej polnočnej aj hrajú na gitaru a orgán a vydali hudobné CD, ktoré bolo možné v ten deň alebo skôr v tú magickú noc odniesť si za malé všimné ako to nazvali 🙂 Ešte sú aj vtipné pomyslela som si vtedy.
Na symbolickom strede Európy sa nachádza žulový balvan, ktorý symbolizuje toto miesto a je pri základnom múre Svätojánskeho kostola. Aj menej pozornejší návštevníci tohto miesta si všimnú, že do balvana bola osadená informačná tabuľka pripomínajúca významné historické medzníky Slovenska a to prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky dňa 17. júla 1992 ako významný krok k naplneniu sebaurčenia slovenského národa a vznik Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993 – či sa to napĺňa na to si odpovedzte každý sám. Čo si zvolíme tam ideme.
Celkovo sa jedna o veľmi príjemne miesto, ktoré stojí za zastavenie a návštevu počas prechodu Cesty hrdinov SNP, minimálne už len preto krásne prostredie a načerpanie nových síl na pokračovanie vo výlete.
Vošla som do kostola rozospatá a mierne primrznutá z vonka. Tlačili ma tam ľudia ktorý boli nedočkavý a chceli sa asi schovať pred mrazom čo bol vonku, lenže mne bola vo vnútri väčšia zima ako vonku. Aj obláčiky pri výdychu mi utekali z úst ako v kreslenom komixe akurát neobsahovali žiaden text 😀
Vošla som do kostola v duchu z otvorenými ústami, počula som o čom už všeličo no zažiť to na vlastné oči bolo niečo úplne iné. Našli sme si miesto na sedenie a niekto tam hral na gitare – vravím si super gitaru mám rada to bude krásny zážitok. Zážitok to aj bol. To, že gitarista hral miestami falošne som počula aj ja s mojim sluchom. Bola tam totálna zima takže mi rýchlo došlo, že tenisky nebola vhodná obuv 🙂 Moja chyba – nevadí. Zaujímalo by ma čo to majú tí kresťania s tým – moja vina, moja vina, moja preveliká vina, … – toto sa mi nepáčilo, prečo ľudí programujú na to aby sa cítili za každú cenu byť vinní :/
Bola som poriadne ospalá a aj v tej zime sa mi pri „cvičení“ vstávaní hore dole podarilo zaspať po stojačky takže ma prebralo asi omylom zastúpenie orgánu hudobníkom, alebo len hľadal správny tón na nástroji počas kázne – veľmi sa to v danej chvíli nehodilo keď ma to prebralo. Avšak bola som mu aj vďačná mohla som zase čosi popočúvať. Neviem asi som mala príliš veľké nároky alebo čo, lebo nebol to taký druh zážitku, ktorý som si predstavovala, že budem unesená pozitívnym smerom.
Po mojom vyhlásení: „Na takúto akciu ma už nikto nedostane“ – mi drahý povedal, že o rok otestujeme iný kostol aby sme mali s čím porovnať. Tak som nejak súhlasila. Som zvedavá čo prinesie iný kostol, iný služobník boží, iná atmosféra, …
Teším sa … 🙂
Dobrá duša ma poopravila, že štredrý dieň nie je narodenie pána a teda ani kresťania to tak nevolajú. Nebudem to opravovať v článku. Verejne priznávam chybu – ospravedlňujem sa za zmätočné info. Deň narodenia pána je až 25.12. je správna info.