Je to už asi päť rokov. Našla som si nové zamestnanie v bratislavskej firme. Získala som tým aj kopec super milých nových kolegov, s ktorými bola zábava a samozrejme neboli skúpi ani na slovo, keď som potrebovala poradiť.Ach Bratislava. Naše krásne hlavné mesto. Úprimne nemám to tam veľmi rada 🙁 možno len preto, že pre mňa je to priveľké mesto a príde mi tam strašný chaos. To je asi len zvyk.
Tak ma môj nový šéf pozval na školenie na pár dní. Všetko mi vybavili z firmy, ubytovanie aj všetko okolo toho. Školila som sa asi štyri dni. Prišiel si ma vyzdvihnúť na hlavnú železničnú stanicu, že aby som sa nestratila, lebo keď mi do telefónu vysvetľoval kde je firma som povedala v pohode mám navigáciu 🙂 No tak radšej prišiel aj s kolegom.
Všetko bolo super. Prvý deň som sa zoznámila so všetkými na firme. Hneď na prvý kontakt to boli milí ľudia. Školenie bolo super, páčilo sa mi bolo viac technicky zamerané a to ma bavilo. Naučila som sa veľa nových vecí a niečo som si len doplnila. Nafasovala som svoj vlastný pracovný notebook, ktorý mi kolega precízne nakonfiguroval na prácu.
K podpisu pracovnej zmluvy mi bolo treba prebrať aj iné veci a medzi ne patrilo aj prebratie firemnej karty od účtu aby som ju mohla používať na tankovanie a iné potrebné veci súvisiace z biznisom. Šéf zahlásil, že to vybavíme aj po obede. Tak sme vyrazili na obed vedľa do budovy. Vravím si -“super aspoň to máme pod nosom“. Najedli sme sa potom mi môj nový šéf vysvetlil ako sa z firmy dostanem do banky kde mali pre mňa už nachystané papiere na podpis. Vravím:“jasné to zvládnem“
Vyrazila som na malú prechádzku do banky. Trafila som tam na prvý šup až som sa divila. Bolo to super lebo som si uvedomila, že Bratislava nieje taká hrozná a že je to tu vlastne úplne v pohode. S pohodičkou v duši som vybavila všetky papiere a vybrala cestou naspäť. Našla som takú skratku na firmu. Som si myslela. Ľahké tuto odbočím do prava, potom vľavo a ešte raz v pravo a už tam budem. Easy 😀 To určite! Blúdila som tam nevedela som kde som.
Stratená
Bola som úplne, že v pr..li no proste celé zle. Už som bola taká nasra… a zúfalá, že som si sadla na múrik a normálne mi bolo do plaču. Mala som už tri telefóny. Lenže ten čo som v ňom mala navigáciu ostal na firme, firemný som si nechala tiež tam a ten čo som mala so sebou sa mi vybíjal. Zabudla som na akej adrese je firma tak ani opýtať sa niekoho by mi nepomohlo. No proste hrozné. Sedela som na múriku, ľudia chodili okolo mňa mali sústrastné pohľady musela som vyzerať hrozne 🙁
V tom ma napadlo, že kamoš je isto pri PC lebo jeho práca to vyžaduje tak som kukla koľko mám baterky a zavolala mu. No navyše mi dochádzal aj kredit, na tom telefóne ako na potvoru som ešte mala kredit. Ach jo. Slzy v očiach volám kamošovi. Zdvihol to super. Vravím mu rýchlo:“ Ja som sa stratila v Bratislave. Nájdi firmu XY neviem adresu potrebujem sa tam dostať. Dochádza mi kredit aj baterka keď to nájdeš prosím zavolaj mi.“ A potom som zložila a čakala. Zavolal, že to má a potreboval moju polohu tak som mu v tom strese povedala, že sedím na múriku a je mi do revu. Spamätala som sa vravím povedala som mu tri ulice lebo to bolo v križovatke. Skoro som utekala keď ma navigoval nech tam trafím. Baterka to vydržala len tak tak.
Prišla som na firmu a šéfa som stretla rovno vo dverách, keď ma videl, spýtal sa:“ Zuzka a vy ste kde bola?“ To som sa prosím vrátila z 10minútovej záležitosti za 1,5hodiny. Povedal mi, že už sa aj obával, či sa mi niečo nestalo. Len som hodila rukou a povedala:“Som sa stratila“ Zasmial sa no keď videl, že to myslím vážne tak zvážnel. A povedal:“ Večer vás radšej zaveziem na hotel a ráno po vás prídem aby ste sa mi tu zase nestratila. Nebudem hneď hľadať ďalšiu obchodníčku.“ To ma rozosialo a hneď mi bolo lepšie.
Od vtedy vždy keď som prišla do Bratislavy na firmu a mala som tam byť dlhšie tak som tam chodila s navigáciou, taxíkom alebo ma proste vozil nejaký kolega. Ja som sa tam totiž vedela stratiť už za najbližším rohom. Časom sa to vylepšilo 🙂
