Keďže naši český kamoši mali voľno tak sme išli spolu na výlet na Bergisel Ski Jump. Možno niektorí ľudkovia neviete kde to je a hlavne čo to je. Je to skokanský mostík v Innsbrucku na hore Bergisel. Mimochodom je úžasný. Boli sme až hore. Stojí to za to. Už pri 200 schodoch mi volal kamoš zdola, ktorý nechcel ísť, lebo má závrate z výšok a ja zadychčaná mu vravím dvesto. (videl na nás pekne zdola – darebák 🙂 ) A on? Co dvesto jak dvesto? No skoro by som po ňom niečo hodila keby bol bližšie a keby som vládala po tej schodoturistike s vedomím, že mám za sebou len časť 😀 Tak sme vystúpali zvyšné schody. Nakoniec ich bolo asi 455 po mostík. Ešte sme neboli úplne hore. Už som odmietla ísť po schodoch tak sme išli výťahom zvyšných 5 poschodí. Ten výhľad stál rozhodne za to. Aj som zabudla na tie príšerne nekončiace schody. A navyše nás hore krásne vypral dážď. V tej výške bol aj ten dážď nejaký úžasný 🙂
Dole sme sa už zviezli vláčikom ktoré tam chodil ako výťah a to bol teda tiež slušný zážitok. V kabínke bolo napísané pri jazde sa treba držať. Máte pocit, že som sa držala? Áno asi 3s potom som zaujala snowboardovú pozíciu a keďže som bola vpredu cítila som sa ako na svahu. Pekne sa vláčik rozbiehal a mne v tele stúpal adrenalín. Ten výškový prepad a sklon mi spôsoboval v hlave príšerné myšlienky až sa mi srdce rozbúšilo ako keby som letela veľkou rýchlosťou na doske dole svahom. Uvedomujete si niekedy čo si dokážete spôsobiť vo vlastnej hlave? Potom som si to uvedomila a vedome som sa ukľudnila a vychutnala si to. Samozrejme, že to bolo úžasné 🙂
Ešte pred výstupom do výšin sme si pozreli pár skokoch mladých skokanov, ktorý tám práve trénovali na umelom povrchu. Išlo im to veľmi dobre. Mám takéto akcie veľmi rada tak som sa nechala uniesť a keď po doskoku doplachtili tesne k nám tak so mňa vyletelo povzbudívé wááááu supééééer.
[su_youtube url=”https://www.youtube.com/watch?v=tRi2xpgKyEY&feature=youtu.be” height=”500″]
Unavená a zľahka premoknutá po takom výstupe a výkone som privítala s úsmevom na tvári, že znova môžem nasadnúť do auta a nechať sa previezť na iné miesto. Ja síce nakupovanie veľmi nemusím ale tu je všetko iné. Krajšie. Zábavnejšie. …
Zastali sme na semafore takmer v centre Innsbrucku kde býva celkom dlho červená a na rohu tej križovatky vyrábajú aj predávajú zvonce pre kravy a ovce. Od úplne malinkých po veľké. A ja som sa zasmiala, že si idem konečne kúpiť na pamiatku malinký zvonček, ktorý mali vo výklade a páčil sa mi. A kamoš zo zadu auta vraví jaký zvonec nač. Tak som ho dala do obrazu, že tam vyrábajú a predávajú tie zvonce pre kravy. A on, že naco pro jaký krávy tyď tady žádny nejsou. A kamoška zo zadu zahlásila: “Tyď tady jsou samí krávy všude ty vole” 😀 (Na margo toho, že v skutočne v Alpách kam sa pohnete sú samé kravy) Na toto sme sa všetci začali smiať na celé auto. A tým vtipné nakupovanie len začalo 🙂
Tento úžasný deň sme pokračovali úmorným loudením po nákupných centrách a vymetali sme obchody jeden za druhým a zakončili ho pohárom dobrého frapé…
A aký ste mali deň vy?
