Pôvodne sme sa vybrali na Medokýš len tak s kamoškou na kľudné miesto vyhriať sa na slniečku. Dopadlo to úplne ale teda úplne inak.
Je tam totiž lanová dráha.
Keďže kamoška predáva reklamu presvedčila som ju po chvíľke, že keď už sme tu nech ide osloviť majiteľa alebo na neho aspoň vypýtať číslo. Bol tam. Po prezentácii nám navrhol či si ideme preliezť dráhu. Mne tieto veci netreba dva krát hovoriť a tak som kukla na kamošku, ktorá neprotestovala a už sme sa obliekali do popruhov a mali na hlave prilby. A tak sa začal môj osobný príbeh dňa.
Z prvej prekážky nás zo žartu zákerným spôsobom chcel striasť z dola z pevnej zeme náš sprievodca Pali. Našťastie sa nepodarilo 🙂 Ďalšie tri neboli tiež vôbec zložité. Bolo to super a príjemné. Bolo tam pár preliezačiek jedna šmykľavka a bolo po strednom okruhu. Príjemné vravím si jasne dáme aj ten veľký.
Uff.
Tak teraz prechádzka lesom pokračovala. No miestami sa to menilo na zápasenie. Stále sa to ako sa vraví dalo. Sem tam hop a sem tam skok a potom trochu udržať balanc vravím si super ešteže mám natrénované po fitness-wellnes víkende z Oravy to pôjde. Ďalšia prekážka a tam ….
… Tam som sa proste sprote zasekla a nešlo to … Mala som sa poriadne chytiť lana, odraziť a skočiť na druhú stranu vraj to je len: “napočítate jeden, dva a ste na druhej strane” kričal zdola Pali. No fakt to nešlo. Hlava plná strachu. Telo stuhnuté nedokázala som sa už ani len pohnúť od strachu. A tak začal rozhovor medzi mnou a mojím vnútorným ja. To bol teda ťažký rozhovor. Samú seba som presviedčala aké je to ľahké, že veď choď to dáš …
Asi tak po 15min som tam už prešľapovala bolo mi do plaču aj do smiechu zároveň no strach mal stále na vrch tak som sa tam už aj modlila aj neviem čo robila a potom to prišlo… Nejak som asi vypla hlavu alebo čo lebo som zrazu bola na druhej strane úplne celá a v pohode a skutočne ako náš inštruktor vravel bol to len moment možno ani raz a dva ale niekde medzi tým. Celá som sa klepala ešte keď som sa prepínala na ďalšiu prekážku, ale ten pocit hrdosti vo mne, že som to dokázala ten je naopísateľný to treba zažiť. Porazila som svoj vlastný strach!
Potom bolo ešte pár prekážok, ktoré si moc vzhľadom k euforickému zážitku moc nepamätám a záverečné 2 lanovky boli super, predposledná bola taká fajne dlhá no som to nejak blbo odhadla a tak ma trochu otočilo a teda som si na konci trochu porúčkovala a tá úplne záverečná bola proste záverečná čo tam nariešiš, pustíš sa a končíš.
Keď sme sa odstrojili ostal mi dlho super pocit a nejaké zábavné fotky 🙂
P.S.: Stredný a veľký okruh len pre zdatnejších. Svalovicu som mala asi len 2dni. No bola to makačka 🙂
