“Prišiel ti balíček” – už od dverí na mňa kričal drahý. Vedela som čo to môže byť. Potešila som sa. Vlastne som sa tešila ako malé dieťa na Vianoce. Vedela som čo som si objednala, lenže mať to v ruke na živo a môcť sa ho dotýkať a mať ho, bolo to tak silne emocionálne, že som to chcela hneď vidieť. Avšak…
Priateľ mi podal balíček. Toto som nečakala – bol veľký, ako krabica od topánok a to ma zaskočilo. Začala som pochybovať či skutočne prišlo to, čo som mala na mysli. V mysli som márne lovila, či som si neobjednala ešte niečo iné, čo by sa približovalo takejto veľkosti. Adresa na krabici naznačovala, že môj prvý obraz v hlave bol správny, avšak stále som bola taká nejaká zmätená.
Opatrne som prevzala od drahého balíček a začala ho otvárať. Bol to zvláštny pocit. Cítila som sa ako, keby som mala päť rokov a práve som zobrala darček spod stromčeka. Chvíľu som mala pocit, že sa až chvejem od nedočkavosti.
Dala som dole vrchný obal, aby som sa dostala k otvoreniu krabice. Úplne pomaličky som ju otvárala, akoby som sa obávala či z nej niečo na mňa nevyskočí. Srdce mi bilo čoraz viacej. Aspoň tak mi to v tej chvíli pripadalo. Bol to mega adrenalín.
Konečne sa mi poradilo krabicu úspešne otvoriť. Na vrchu bola fialová obálka zľahka zalepená a na zadnej strane v mieste v rohu, ktorý bol prilepený, bolo vtlačené srdiečko. Už toto vyzerá krásne – pomyslela som si. Otvorila som to. Na moje prekvapenie tam bol ručne napísaný odkaz. V dnešnej modernej dobe tam bol krásne, úhľadne, ručne napísaný odkaz. Poviem ti skoro som odpadla od úžasu. Čítala som ho tak pomaly, ako sa len dalo a to viackrát po sebe. Bol to pre mňa hotový zážitok.
Krásne fialovú obálku som odložila na posteľ a pokračovala vo vybaľovaní prekvapenia. Stále som hľadala vlastne tú malinkú krabičku, ktorá mala prísť. Pod obálkou bolo skutočne úplne plno. Bola tam malá zelenkavá krabička, ružové srdiečko, ktoré je vlastne krásne mydlo a pár cukríkov. Zamrmlala som si s úsmevom popod nos: “tí sa ale vedia vyhrať.“ Na to zareagoval drahý zdvihnutím hlavy od počítača a pozrel na mňa. Ukázala som mu krabičku. Chlapsky prehlásil:“a čo ten prsteň, ukáž ho ako to vyzerá.“ „Tam som sa ešte nedostala musíš chvíľu vydržať.“ – odpovedala som mu a sklonila som hlavu späť nad krabičku. Bola som doslova fascinovaná, tým čo som videla a zároveň som bažila po ďalšom prekvapení. Toto sa mi zdala už hodne vysoko nastavená laťka.
Vytiahla som malú zelenkavú krabičku previazanú bielou stužkou s mašličkou. Boli na nej srdiečka. Vyzeralo to zaujímavo. Vedela som, čo tam na mňa čaká, ale chcela som si ešte počkať na úplné finále. 🙂 Položila som ju na fialovú obálku, ktorá ležala vedľa mňa na posteli a veľmi sa mi páčila obsahom.
S vybaľovaním som bola takmer hotová. Čakala ma čerešnička na torte. Opatrne som zobrala do ruky opäť tú zelenú krabičku previazanú bielou stužkou so srdiečkami, ktoré vyzerali ako diamanty. Bolo to tak krásne zabalené, ani sa mi to nechcelo odbaľovať. Nabrala som odvahu a potiahla za jeden koniec stužky. Dala som ju bokom a pokračovala som odbaľovaním zelenkavého papiera, ktorý odkryl krabičku rovnakej farby. Zatajila som dych a opatrne ju otvorila. Z krabičky vyšlo jasné svetlo, ktoré osvetľovalo dôkladne akoby s láskou osadený prsteň.
Teraz si sadni mala som slzu v oku. Fakt nekecám. V tej chvíli som sa nezmohla som na viac než: “wáááááu.” Rýchlo som ju zavrela, akoby som mala strach, že mu môže niekto ubrať z krásy, alebo mi ho niekto uchmatne. Podala som ju drahému a požiadala ho nech ju otvorí. Otváral ju rovnako pomaly ako ja, asi sa bál, že si z neho robím srandu a niečo na neho vyskočí. Bol veľmi podobne unesený ako ja.
Vrátil mi ju a ja som si vybrala ten skvost a nasadila ho na prst. Sadol ako by bol vyrobený pre mňa. Nádherný strieborný prsteň s perlou. Perla v ňom osadená mala svoj vlastný certifikát a boli k nemu pribalené ešte dve také handričky na čistenie. Vyzerá skvele, dokonca aj na mojej ruke a to ja teda veľa prsteňov nenosím. Zirkóniky, ktoré priateľsky sprevádzajú perlu na cestách sa tam dokonale hodia a krásne sa trblietajú pri dopade slnka. Oni sa vlastne trblietajú aj pri umelom svetle. 🙂 Je to jednoducho krása. Keď toto píšem, mám ho na ruke. Je jednoducho úchvatný.
S takouto nádherou na ruke sa cítim ako kráľovná na návšteve v meste. Robí mi skvelú náladu vždy, keď na neho padne môj zrak. Už je to veru tak. Milujem ho od prvej chvíle ako som ho dala na ruku.
Poviem ti, že ak si zase raz budem niečo objednávať, tak rozhodne od spoločnosti eppi, ktorá vie takto krásne zabaliť zdanlivo obyčajný prstienok. A čo sa týka cien, myslím, že sú prístupné aj pre obyčajných ľudí, lebo ak si tam ja môžem niečo kúpiť, vieš si to kúpiť aj ty.
