Možno mnoho z nás ak sme to nezažili máme milnú predstavu o živote študenta. Sú to len párty. Poflakovanie sa. Sladké nič nerobenie. Skutočne je to tak? Už dávno sú preč časy kedy bolo možné cez štúdium len tak “preplávať” akoby mávnutím čarovného prútika.
Zažila som to. Drina a pot v krvi do noci alebo skôr do rána hlava vnorená v skriptách a učebniciach. Bezsenné noci pred skúškovým obdobím. Mám v hlave toľko inforácií a bude to stačiť na úspešné zloženie skúšky? Často sa ma moja vlastná myseľ pýtala.
Študentské časy
Nie každý ma možnosť študovať. Niektorí ľudia si na to musia našetriť a študujú tak popri zamestnaní. Cez deň pracujú na rôznych projektoch a plnia želania svojich nadriadených. Viac menej plnia sen svojich zamestnávateľov a ich vlastné sny idú takto do ústrania a mnohokrát až do zabudnutia. Po príchode zo zamestnania sa venujú rodine a domácnosti. Aj okolo domu treba čo to porobiť aby boli všetci spokojní.
Na štúdium takto ostáva už len noc. V noci nie je mozog až tak veľmi výkonný ako v ranných hodinách. Niet inej možnosti pokiaľ si chcú doplniť vzdelanie alebo zvýšiť kvalifikáciu v práci pre jej lepšie finančné ohodnotenie.
Študenti chodia na prednášky počas dňa a venujú sa vzdelávaniu takto systematicky celý deň. Určite chodia niektorí aj na rôzne brigády. Veľa mladých ľudí túži po samostatnosti a vlastných peniazoch. Môžu tak sami rozhodnúť kam ich investujú. Naspäť do štúdia aby tak odľahčili rodinný rozpočet? Do nejakej dobrej dovolenky na oddych. Možno do nejakej modernej vychytávky, pre zlepšenie vlastného života.
Či už je študent denný, diaľkový alebo večerný spája ich jedno. Veľká záverečná skúška spojená s obhajobou diplonomovej práce. Pripraviť sa na záverečné skúšky to je jedna vec a napísať k tomu ešte sto stranovú diplomovú prácu je vec druhá. Študent denného štúdia si to zahrnie do plánu a môže na nej pracovať počas celého školského roka.
Diplomová práca
A čo taká mamička, ktorá je sama z deťmi a chce si doplniť vzdelanie aby mala väčšiu šancu na lepšiu odmenu za svoju vykonanú prácu. A čo otec, hlava rodiny, ktorý robí dňom aj nocou a tak veľmi túži po postupe v práci aby mal viac času pre svoju drahú manželku a deti. Kde majú tento čas zobrať? Času máme všetci rovnako. Máme 24 hodín. Každý jeden z nás. A čo teraz?
Poznám to veľmi dobre. Keď som končila školu bola som už zamestnaná na zodpovednej pozícii. Nemohla som si dovoliť prešľapy. A štúdijné voľno? To vtedy pre mňa neexistovalo. Učila som sa po nociach. Diplomovú prácu som písala tiež po nociach alebo cez víkend, keď sa mi podarilo dospať prebdené noci počas pracovného týždňa. Bola som unavená, nesústredená a zrazu sa mi prestalo dariť. Bol to signál, že by bolo dobré niečo zmeniť. A to radikálne.
Z práce som nechcela odísť. Dostala som sa akoby do začarovaného kruhu. V práci som bola preto aby som mala na školu, a tam som chodila preto aby som si navýšila kvalifikáciu a mala väčšiu šancu na postup a lepší plat.
Dnes by som to všetko spravila inak. Všetko možno nie a zároveň rozhodne veľkú časť áno. Vtedy som ani len netušila, že svoju prácu môžem zveriť na starosť niekomu inému. Áno niečo to stojí. Veľa krát však je to oveľa menej ako prebnené noci, zdravotné problémi a totálne vyčerpeanie. Kam sa všetci tak veľmi ponáhľame?
Moju prácu by som smelo teraz zverila do rúk odborníkov. Spravili by ju podľa mojich predstáv akoby som ju sama napísala. Áno taká služba už existuje. Pripravia vám podklady podľa vášho zadania a tým ušetríte kopec vlastného času. Venujte ho rodine, priateľom a robte to čo vás skutočne baví. Niektoré veci v živote sú nevyhnutnú a zároveň je dobré ich delegovať na zodpovedné osoby. Aj záverečná práca môže byť menej náročná, keď vieme ako to zariadiť lepšie.
