To bol adrenalín

Už viac ako rok ma sporadicky volá jedná kamoška aby som vstúpila k nim do DHZ (dobrovoľný hasičký zbor) a chodila s nimi na súťaže. Dlho som to odmietala. Klasické, ale výnimočne pravdivé výhovorky: nemám čas, veľa cestujem, … Ani neviem čo sa stalo a ako sa jej to podarilo ale včera bol piatok a dostala ma tréning. Tak mi baby vysvetlili ako to chodí a čo treba a tak.

Ešte ten deň večer mi píše, že zajtra ideme na súťaž či si trúfam lebo bezo mňa nemôžu ísť je ich málo. A ja deva zodpovedná tak vravím však nejak to dám. Tak sme sa preddohodli a ani som v noci nemohla spať ako som stále v mysli chystala hadicu s prúdnicou a bežala až pred terč. Lenže včera tréning bol len tak na sucho bez vody tak som nevedela čo mám čakať. Aj som sa bála to poviem na rovinu 🙁 ale viac som sa tešila na nový zážitok.

Ráno vstanem umyjem sa a už telefonát. Volá kamoška, že to teda platí a ideme. Tak vyzvedám kedy a kde. Dohodnuté. Dala som pripomienku a v pohode deň ubieha. Hodila som na seba športové oblečko a vyrazila. Prídem na miesto a jej nikde a si vravím asi sa to zrušilo (dovolať som sa jej nejak nemohla) aj ma to zamrzelo ale potom si vravím ostanem pozriem ako to robia “profíci”. A už som sa dovolala a bola na ceste.

Stretla som parťáčku a tá na mňa hneď z kraja niečo sputila iba som videla, že hýbe perami ale mala som vypnutý zvuk. Normálne som nebola schopná ju vnímať. Potom sme sa dohodli, že sa ideme rozbehať či čo. Ničomu som nechápala. Som si pripadala ako moja neter prvý krát v škôlke 😀

Konečne dorazila kamoška a už vyťahovali baby veci z auta: hadice, prúdnice, veľkú tašku, prilby, … To čo som mala v hlave vtedy ani neviem čo som tam mala asi som ani nestihla premýšľať z toho stresu. Mind master (nápoj na stres z aloe vera) nebol po ruke tak som sa musela nejak dať do kopy a zrazu, že ešte asi 3 družstva a ideme. Vravím si pohodka máš čas do dáš. Ale 3 družstvá to je tak 7min času čiže nič moc na ukľudnenie.

A potom to prišlo. Už nás vyhlásili, že máme ísť na plochu. Bežal čas na uloženie hadíc a všetkých vecí (len 4min – som myslela že sa zbláznim). A to ešte nič nebolo to vám garantujem. Čas uplynul a my sme sa presunuli na štart.

Taký stres som hádam ešte ani nezažila (no žažila som väčší ale to sem nedám) Jedna z nás to odpočítala a vyrazili sme vpred. A to vám poviem to bol teda level a stále to nič nebolo. Pribehla som k ploche nahodila prúdnicu, zdrapila hadicu a bežala – to som si len myslela že bežím – keď som počula za mnou tímovú kolegyňu ako kričí bež bež bež tak som hodila dvojku, trojku a zrýchlila (v hlave mi znelo ty vole čo sa tak loudáš) cestou som zadodila hadicu a bežala ďalej na značku. Tam som zaujala pózu akú mi kázali zaujať.

Čakám čo bude

Dychčala som ako parná lokomotíva a čakala na vodu. Nevedela som vôbec čo mám čakať. Taký adrenalín to bol až som takmer nevidela na terč. (žartujem – videla som ho veľmi jasno) A ten motor čo tlačil vodu ten robí taký desivý zvuk až mi mráz na tele nabehol a v hlave už to ide už to príde už sa nedá utiecť. A z druhej strany v hlave to dáš veď si trieda máš na to vieš čo ti stále vraví neter makaj makaj makaj máš na to. Tak som to prehlušila. Voda dorazila bol to tlak ale dala som to 😉

Zmotali sme hadice a vyprázdnili pole pre ďalšie družstvo.

Klepalo ma ešte asi 15min po útoku ale potom to prešlo. Ostal nezabudnuteľný zážitok a ešte teraz keď si to premietam v hlave tak cítim ten adrenalín.

Keď som prišla domov neviem prečo asi som bola ešte rozbehnutá ale musela som ísť behať asi to chcelo ísť z tela von ta energy 🙂 Športový výkon som zavŕšila zeleninovo ovocným smooties s pár lístočkami mäty, ktoré mu dodali osviežujúcu chuť.

---

Pridaj sa na FB funpage a žiadny článok ti neunikne.

---